Vzdanie (sa)

V sobotu som prvýkrát vzdal preteky (vlastne druhýkrát, ale vtedy pred 10 rokmi som vzdal RM pre neschopnosť pohnúť nohou). Vzdal som na 18km polM.
Ale pekne od začiatku. Na preteky som sa pripravoval poctivo niekoľko týždňov. Týždenné dávky som mával okolo 95-100km, iba posledný týždeň pred pretekmi som klesol na 80km. V týždni pred som bol v stredu 4x2 á 6:56-7:00. Vo štvrtok a piatok som to vyklusal a v sobotu ráno som bol v pohode. Ešte aj rozcvička bola OK. Bohužiaľ to bolo to posledné OK. Plánoval som rozbehnúť tak okolo 3:40 s tým, že vzhľadom na trať a počasie to ku koncu klesne tak ku 3:55, ale čas by mal byť pod 1:20:00. Podľa toho som začal. Ale čo to? Po 1km za 3:45 som začal pociťovať ťažké nohy a spomaľoval som. 5km - 19:20, 10km - 41:45, 13km -56:40. To som už v podstate nebežal a rozmýšľal kedy to vzdám (Akurát, že sme sa vzďaľovali od cieľa, takže ...). Od 8km ma postupne začali predbiehať najprv 50-tnici, potom 2 ženy a nakoniec aj 60-tnici. Ani ich som sa nedokázal udržať. Na 13km ma dobehli Janko Bujňák a Peťo Lazar. Ani neviem prečo, povedal som si, že to ešte skúsim rozbehnúť a pokiaľ dobehnem 60-tnikov pred sebou do 18km, nevzdám. 14km-4:10, 15km-4:15, 16km-3:55, 17km-3:56, 18km-4:05 a celkovo za 1:16:30. Napriek tomu "šprintu" som ich však nedobehol. Takže som vzdal a ten kúsok do cieľa doklusal.

Odvtedy vo mne vŕta, urobil som dobre alebo nie? Veď podľa posledných km som to mohol dať tak za 1:29:00.
Skúsim priblížiť dôvody (a tým si ich zároveň aj vyjasniť):

• od začiatku sa mi bežalo zle - od začiatku som cítil nohy ako keby boli z olova. Príčinou, ako sme ju analyzovali s RR, bol asi ten tvrdší tréning v stredu.
  
• nevedel som sa prekonať - Keď som v teple, ktoré bolo v sobotu, nedokázal udržať ani to "pomalé" tempo, úplne som sa opustil. Vôbec mi nezáležalo na tom ako bežím. Keby bolo do cieľa bližšie, zabalím to už na 12km.
  
• pesimistické myšlienky - V behu som v ten deň nenašiel potešenie. Nebol som rád, že vôbec môžem bežať, aj keď podľa mňa, veľmi pomaly.
  
• nereálny cieľ - Pri tomto uvažovaní som si uvedomil, že cieľ dať to pod 1:20:00 bol v tomto počasí nereálny a zbytočne zväzujúci.
• snaha nebyť horší ako ... - S odstupom času toto považujem za najväčší dôvod. Nechcel som skončiť za 60-tnikmi.
  

Toto boli dôvody. Teraz ma to mrzí, že som sa nevedel prekonať, ale asi každý ma raz za čas deň blbec, keď sa mu jednoducho nechce.
Poučenie, ktoré si z toho zoberiem je, že treba trénovať viac s rozumom, že aj napriek tomu som dokázal dať 14-18km za 20min a že si beh musím viac užívať, aj keď sa práve nedarí tak, ako som si to predstavoval . Čo vy na to ?