Výlet do Číny I. - Čo bolo predtým

Najprv krátka agentúrna správa:
V septembri 2011 sa trojica bežcov zo Žiliny zúčastnila polmaratónu v Číne. Na prvom polmaratóne družobných miest v Changchune obsadil Robo Rolko časom tesne pod 1:12 v celkovom poradí 6. miesto a v kategórii "družobných" bežcov obsadil 4. miesto. Jano Ružbarský skončil časom 1:18:44 celkovo okolo 20. miesta a v kategórii "družobných" bežcov bol 6. Tretí člen výpravy, Peťo Zanický, si urobil časom 1:32:21 osobný rekord a v kategórii "družobných" bežcov skončil 9.

Toľko stručná spravodajská správa. Čo sa však za ňou skrýva?

Začnem pekne po poriadku, tak ako som tento "výlet" videl ja.

Prvýkrát som sa o možnosti "behu v Číne" dozvedel niekedy v máji alebo júni, keď s tým vyšiel Robo. Oznámil nám (mne a Milošovi V.), že v septembri asi pôjde behať do Číny. Oznámil nám, že sa tam beží polmaratón a že usporiadatelia z družobného mesta Changchun v provincii Jilin (Mandžusko) hradia pobytové náklady pre 3-4 bežcov. Táto informácia ma okamžite zaujala a hneď som sa spýtal, koľko bežcov ešte ide. Po odpovedi, že zatiaľ iba Robo a Peťo (Zanický) som ihneď povedal, že by som išiel aj ja. Síce som ešte nevedel, koľko to bude stáť, či niečo uhradí mesto, ale niečo vo mne mi hovorilo, že to je príležitosť, ktorú treba využiť, kým mi to ešte behá.


V priebehu niekoľkých dní bola moja účasť v "Žilinskom tíme" odsúhlasená aj Petrom, ktorý sa následne začal zaujímať v prvom rade o to, ako sa dostať na miesto určenia a potom späť. Na internete našiel letenky za asi 430 € na osobu do Pekingu a späť, čo ako sme potom zistili bola priam neuveriteľná cena.
Keď sme ich objednali a potom aj zaplatili, náš výlet začal naberať jasnejšie kontúry. Keďže Changchun je od Pekingu vzdialený 1000km museli sme rozmýšľať aj nad cestou tam. Keďže lietadlo stálo skoro toľko ako z Európy do Číny rozhodli sme sa pre vlak. Lístky na rýchlovlak sa však nedali kúpiť bez dokladov, takže sme sa spoľahli (ja trochu s obavami) na ich kúpu priamo po príchode.

Pozn. Od počiatku sme náš výlet brali nielen ako postupnosť cestovanie-beh-cestovanie, ale plánovali sme byť v Číne trochu dlhšie.

Ďalšou vecou, ktorú bolo nutné vybaviť, boli víza. Keďže sme už mali zapletené letenky, ich získanie nám trvalo týždeň a neboli s tým žiadne problémy.


Niekoľko týždňov pred odchodom sme sa stretli s Petrom Čaplickým, ktorý žije už niekoľko rokov v Číne a dokonca aj študoval v Changchune. Dal nám niekoľko dobrých rád, ale zároveň nás ešte trošku zneistil, keď vyhlásil, že letíme s nejakou treťotriednou spoločnosťou (Aerosvit). Okrem toho nám povedal, že lístky na vlak, vzhľadom na množstvo cestujúcich, sa tam väčšinou nedajú kúpiť v deň odchodu.
Aj na základe týchto okolností som sa, s blížiacim sa termínom odchodu, cítil zvláštne, neisto. Na jednej strane som sa tešil na novú krajinu, inú kultúru, ľudí. Na druhej strane som mal obavy - aby som neochorel (poistka), ako telo zvládne inú stravu, ako budeme cestovať, ...
Do svojho okolia som však svoju neistotu a obavy neprenášal a tváril som sa, čo sa týkalo Číny, suverénne.

Pokračovanie bude :-)