Výlet do Číny III. - Pred pretekmi

Unavení z cesty, ale šťastní sme teda o pol desiatej večer dorazili do Changchunu. Po vystúpení z vlaku sme sa vydali s davom a rozmýšľali, či nás bude niekto čakať. Po niekoľkých minútach sme vošli do odchodovej haly stanice. Bola prázdna. Pobrali sme sa teda k východu. Zrazu sme za sklom zbadali ľudí, ktorí čakali na príchodzích. V Číne sa nečaká na stanici, ale pred jej vchodom. Poniektorí čakajúci mali v rukách ceduľky s menami, väčšinou cudzincov, na ktorých čakali. Na nás čakala postava s ceduľkou Slovakia. Potešili sme sa a po krátkom uvítaní s Rebeccou a ... , našimi sprievodkyňami  počas celého pobytu v Čangchune. Na parkovisku nás čakalo auto so šoférom. Na našu otázku, ako ďaleko je hotel, v ktorom budeme bývať, Rebecca odpovedala, že pol hodiny. Ako sme postupne zistili, táto časová miera bola u nej dominantná, lebo všetko bolo vo vzdialenosti pol hodiny. Napriek tomu, že bolo neskoro, v meste bola hustá premávka. Náš vodič sa však naozaj asi po pol hodine dostal k hotelu - International Conference Centre Changchun. Bol to 4* hotel.
Organizátori to zobrali veľkoryso. Ubytovali nás do samostatných izieb, aj keď tie boli také veľké, že ak by bolo nutné, pohodlne sme mohli byť aj spolu všetci traja. Po "vypálení červa" a večeri, ktorú nám z "polhodiny" vzdialeného obchodu doniesla Rebecca (čínska polievka v kelímku + pečivo), sme zaľahli.
Cestou na raňajky sme si všimli, že koberček vo výťahu v noci menia - každý deň na ňom bol anglický náyov dňa. Raňajky sme mali formou švédskych stolov. Na výber bolo ... vecí. Vybral si každý.
Na obed sme sa prvýkrát stretli s čínskym stolovaním. Sedeli sme v miestnosti okolo okrúhleho stola. Keďže sme názvy jedál nepoznali, Rebecca objednala.
Objednala asi 12 chodov, ktoré čašníčka položila na otáčaciu časť stola. Nám ako cudzincom doniesla aj normálny príbor, ale skúšali sme jesť aj paličkami. Po obede - boli sme tam 5 - ani nebolo vidno, že sme niečo zjedli. Keďže bol deň pred pretekmi, poobede bola prezentácia v miestnom športovom stredisku, ktoré bolo tiež asi pol hodiny vzdialené. Tam sme zistili, že z družobných miest prišlo asi 25 bežcov a ostatných je asi 200. Po prezentácii sme poprosili Rebecu, že by sme si chceli ísť zabehať. Rebeca po konzultácii so svojim šéfom Kevinom (Číňania oficiálne majú svoje čínske mená, ale pri komunikácii s cudzincami si dávajú im sympatické mená) nás odviezli do parku, kde sa mal konať beh. Vstup do parku je strážený a kontrolovaný vojakmi (podobne ako vstup do väčšiny turisticky zaujímavých miest ). Funguje tam však veľmi dobre systém "zavolám niekomu a ten to vybaví" takže po pár minútach telefonovania sme už vchádzali autom do parku.
Pod pojmom park si treba predstaviť normálnu prírodu (oplotenú) s rôznymi zaujimavosťami. Niečo ako lesopark+Vodné dielo vo veľkom.
Takže už sme v parku, prezliekame sa a ideme sa prebehnúť. Zajtra sú preteky, takže sa potrebujeme po ceste trochu rozhýbať. Ale čo to? Auto s Rebeccou sa pomaly sunie za nami. Bežíme asi pol hodiny :-)  a celý čas máme auto v pätách. Čo keby sa nám niečo stalo ? Po pol hodine sme sa dostali na jedno parkovisko, kde sme sa prezliekli. Je tam skupina asi 10 predavačov, ktorí predávajú rôzne huby, orechy, vajíčka a iné plody zeme. Po krátkom zastavení pokračujeme - už autom - v prehliadke zajtrajšej trate (aj tá časť, po ktorej sme dovtedy bežali bola jej súčasťou, akurát že sme išli v protismere). Zisťujeme, že trať je pomerne členitá a dosiahnuť dobrý čas bude asi ťažké.
Cesta z parku naspäť do hotela trvá ako je asi jasné zase asi pol hodinu. Keďže zajtra sú preteky po večeri (zase asi 10 iných chodov, z ktorých skoro nič neubudlo), dáme ešte medicínu a ideme spať.

Počasie je doteraz dobré, neprší, je pomerne teplo a nefúka, takže dúfame, že zajtra napriek zlej predpovedi bude rovnaké.

Pokračovanie bude :-)