a je to v ...

... tak presne to som si pomyslel v polovici marca. Ale poďme pekne po poriadku. Minulý rok som skončil (a nový začal) bolesťami krížov. Ale keďže sa tá bolesť dala zniesť (a pri behu to nebolelo), behal som. Postupne som zvyšoval km až na 100km za týždeň koncom februára. V januári a februári som dokopy nabehal pre mňa neuveriteľných 650km a tak som sa začal psychicky pripravovať na to, že v Bratislave pôjdem na maratón. Dal som si však podmienku, že tri týždne predtým si zabehnem 23-25km v tempe maratónu a potom sa rozhodnem.
Prišiel deň skúšky. Nedeľa, počasie nič moc. Idem na to. Po rozbehových 3 km začínam tempom asi 4:05 a držím, držím bez problémov 20km, potom trochu spomaľujem, ale 4:10 som udržal do 23km. Akurát, že sa rozfúkal nepríjemná protivietor, takže námaha je väčšia. Po 23 km spomaľujem a doklušem domov. Je mi síce zima, ale pripisujem to únave.
Na druhý deň sa cítim zle, začínam pokašliavať - nebehám. Počas celého nasledujúceho týždňa sa liečim podomácky, ale nepomáha to, takže idem k MUDr. Mám zapálené dutiny, ...
Je mi jasné, že maratón je aspoň nateraz preč.

Po dopratí liekov, je tu Veľká noc a s ňou hnusné počasie, takže beh tak akosi automaticky ani nespomínam (manželka je veľmi rada).
Začínam opatrne až po sviatkoch a cítim sa akokeby som začínal po minimálne dvojmesačnej pauze a nie po dvojtýždennej.
Aj po týždni behania sa ešte necítim vo svojej bežeckej koži.
Po dvoch týždňoch sa to pomaly zlepšuje, už nemám nohy ako z olova, keď skúsim bežať "rovinku". Krok sa tak akosi automaticky predĺžil, beh sa pomaly stáva zase radosťou a nie utrpením.

Ps. Na tejto vynútenej prestávke bolo dobré to, že ma prestali úplne bolieť kríže. (klop, klop, klop)

Rekapitulácia 2007

Minulý rok som nabehal prvý krát nad 3000 km (3100). Možno sa to niekomu bude zdať málo, ale oproti predchádzajúcemu roku to bolo asi o 20% viac. Stálo ma to veľa času, hlavne po večeroch, keďže ráno sa mi nebehá dobre. Okrem zvýšenia objemu som zmenil aj spôsob tréningu. Keďže zima bola dobrá, v januári som začal pridávať objem. Začínal som tempami okolo 4:50min/km. V podstate až do marca som nebehal nič rýchlejšie - okrem pretekov. Potom som začal behávať aj úseky - niekedy 2km opakovania (á 3:30), niekedy 4km ( á 3:40). Ale nič rýchlejšie.
A podľa mojich výsledkov - samozrejme nie všetkých - to aj prinieslo úžitok.
Zlepšil som si osobáky od 15 km až po 25 km. A čo bolo zaujímavé aj na 1 km. Napriek tomu, že som v tréningu nezabehol rýchlejší km ako za 3:20.
Bohužiaľ som sa uprostred leta zranil - teraz viem, že to bolo kvôli slabému strečingu - takže som začínal v auguste skoro ako keby od začiatku.
Napriek tomu som s minulým bežeckým rokom spokojný.
Tento rok som sa preto rozhodol pokračovať podobným spôsobom tréningu - ale o tom nabudúce.

Prečo?

Založil som si blog.
Myšlienku urobiť to som nosil v hlave už dlhšie, ale akosi nikdy na to nebol - buď čas, alebo chuť, alebo dôvod, alebo ... . Veď to poznáte.
Ale, pred týždňom som si založil blog. Prvý krok som urobil. Teraz ho ešte naplniť zmysluplným textom. Teda čím ?
---------------------------
Na úvod niečo o mne.
Tento rok mám xx rokov. Mám tri krásne zatiaľ ešte "deti" a krásnu ženu, ktorá to má som mnou niekedy ťažké ( a niekedy aj ja s ňou ).
V práci väčšinou sedím - za počítačom, za katedrou, ..., takže možno aj z tohto dôvodu behám. Behám síce s prestávkami už viac ako 25 rokov, takže sedenie určite nebol dôvod, že som začal behať. Hlavný dôvod bol ten, že som chcel niečo dosiahnúť SÁM.
Aj preto som už v roku 1984 absolvoval MMM. Napriek hroznej skúsenosti, keď som ako mladý zajac podcenil prípravu a telo po maratóne odmietalo poslušnosť (psychické následky tohto maratónu nesiem dodnes ) som na beh nezanevrel. Do roku 2000 som bol druhom bežca - bežec občasný. Viac menej pravidelne som behal, ale niekedy aj polroka nebehal.
Potom prišlo obdobie, keď som už behával pravidelne, ale nie systematicky. Nikdy som však nebol hltačom kilometrov.
Vždy som však mal a doteraz mám jeden cieľ: maratón pod tri. (Je nás takých viac, že ?)
Preto som posledné dva, tri roky začal behať viac kilometrov, pomalšie, systematickejšie. Aspoň si to myslím. Zatiaľ však bez očakávaného výsledku. Prečo? Lebo mám strach. Mám strach postaviť sa na štart maratónu a zase ho dobehnúť nad tri. Mám strach z ďalšieho neúspechu - je to vôbec neúspech dať to napr. za 3:15 ? Mám strach, že mám málo natrénované, mám strach ...

A to je asi hlavný dôvod, prečo som si založil blog.