Beh to sú nielen tréningy a eventuálne preteky, ale podľa mňa hlavne stretávanie sa s priateľmi rovnakého "postihnutia". Naplnením tohto motta bol aj náš výlet do Paríža. Na myšlienku absolvovať polmaratón v Paríži a popritom navštíviť aj Vojtekovcov a popozerať si Paríž ( alebo naopak? ) nás (Roba, Miloša a mňa) priviedli Vojtekovci, toho času bývajúci v Paríži, svojim pozvaním na návštevu. Už od začiatku sme plánovali výlet so svojimi polovičkami a od začiatku sme to brali skôr ako výlet. Dôvodom bol hlavne skorý termín preteku - začiatok marca.
Realizácia začala už niekedy v novembri rezerváciou leteniek. Potom sme si vybavili lekársku prehliadku a Vlado Vojtek nás prihlásil. Stihli sme to tak akurát, lebo napriek tomu, že kapacita je 25000 bežcov, na Silvestra 2008 bolo prihlasovanie ukončené.
Pozn. Potvrdenie o lekárskej prehliadke je vo Francúzsku povinné a musí mať predpísanú formu, čo je prísne kontrolované.
Keďže som sa (napriek "výletu") nechcel ísť do Paríža iba prebehnúť, v podstate som pokračoval v tréningu iba s týždňovou prestávkou v novembri, ak sa moje behanie dá tréningom nazvať. Trénoval som individuálne podobne ako po minulé roky, akurát s trochu väčšími objemami. Postupne som sa dostal až na 100 km za týždeň. Na I. zimnom kritériu v Žiline som s potešením zistil, že mám natrénované viac ako po minulé roky v daný čas. Bohužiaľ začiatkom februára ma zradili zuby (konkrétne stolička, ktorej sa už nepáčilo v mojej ústnej dutine) a v čase, keď bolo treba začať behávať trochu rýchlejšie, som týždeň nebehal vôbec. Po týždni som napriek ešte nedoliečenej rane postupne zase začal opatrne behať. Opatrne preto, lebo počasie bolo pod psa, väčšinou fúkalo a bola zima a nechcel som zase chytiť zápal. S normálnym tréningom som mohol začať až asi týždeň pred odletom do Paríža. Je pravda, že som si oddýchol, ale asi v nie najvhodnejšej dobe.
Pokračovanie bude :-)
