6. 5. 2009

Výlet do Paríža - preteky

Nastala nedeľa. Keďže sme bývali na druhom konci Paríža, odišli sme z domu už okolo 7.00. Prišli sme, zaprezentovali sme sa - z internetu sme zistili, že sme zaslali všetky potrebné doklady, takže to bolo bez problémov. Všade plno bežcov, ale taká pokojná atmosféra. Fúkal silný vietor, poprchávalo, bola zima. Miloš sa rozhodol, že nebude pokúšať osud a nepobeží. Zranenie, s ktorým už do Francúzska šiel, mu to nedovolilo.
Vďaka nahláseným časom sme sa všetci (Robo, Vlado a ja) dostali do privilegovanej štartovacej zóny, čo konkrétne znamenalo, že na štartovacej čiare sme boli 9 sekúnd po výstrele. Aj to však bolo pre Roba ako sa neskôr ukázalo dlho, lebo mu ušla skupinka, ktorú potom nedobehol a tým stratil aj umiestnenie na "bedni" vo svojej kategórii.
Robo sa po štarte stratil vpredu, Vlado zaostal za mnou, takže som v 22 tisícovom poli bežcov zostal z našej skupinky sám. Rozbehol som sa rýchlo. Prvých 5km za 18:15, 10km za 37:00. To sa však väčšinou bežalo z kopca. Potom začala trať stúpať a na mojom tempe sa to prejavilo. Začali ma obiehať skupinky bežcov. Snažil som sa ich zachytiť, ale nedarilo sa. Takže som vlastne celú druhú polovicu bežal sám. Na konci sa ešte viac rozpršalo. Ale eufória z blížiaceho sa cieľa mi nedovolila si to všímať. Posledná zatáčka, cieľ - 1:20:35. Pomocníci si rýchlo odstrihli čip, dostal som piť, jesť, a rýchlo do auta. Dážď hustol a ja som bol rádň, že to mám za sebou. Robo bol v cieli o 8 minút skôr a Vlado o 3 minúty neskôr.
Po preteku nám skoro rovnakú dobu ako sme bežali, išli preplnenými parížskymi ulicami domov, kde sme pri dobrom jedle a víne zhodnotili preteky.
Večer sme ešte absolovoali druhú časť prehliadky Paríža, pretože v pondelok naši domáci museli ísť do práce.

Výlet do Paríža - pred polmaratónom

Konečne nastal deň "D". Vonku bolo hnusne, lialo ako z krhly, ale nás, výletníkov, to neodradilo. Viezli sme sa v Milošovej (Vojtek) Toyote do Bratislavy s očakávaním pekného zážitku. Naše polovičky chceli hlavne vidieť Paríž. Na letisko sme prišli pre istotu 2 hodiny pred odchodom vlaku a po asi hodine čakania sme boli informovaní, že lietadlo bude meškať. No čo už. Nakoniec sme však odleteli. V daždi. Zo vzletu sme nevideli nič. Keďže sme, moja Janka a ja, leteli po prvýkrát boli sme trochu nervózni. Po chvíli sme sa dostali nad oblaky. Videli sme lietadlá letiace oproti. Po chvíli (let trval iba 1:45 hod.) sme boli nad Parížom. Bolo jasno, takže bolo vidieť svetlá pod nami. Bolo to krásne, čo dávala najavo najmä moja Janka, že Miloš ?
V Paríži už náš čakal náš hostiteľ Vlado, ktorý si nás odviezol domov.
Na druhý deň sme sa rozhodli, že si v krátkosti prezrieme Paríž. Mali sme to aj so sprievodkyňou, ktorú nám robila Vladova manželka, pre zmenu tiež Janka.
Pozn. Aby sa to neplietlo, Robova priateľka je tiež Janka.
Keďže Paríž je velký a nás čakali preteky, s prehliadkou sme to nepreháňali. V sobotu potom išli na prehliadku po niektorých obchodoch iba naše polovičky.