Výlet do Číny II. - Cesta na (skoro) koniec sveta

Konečne prišiel deň odchodu. Batohy boli zbalené. Najväčší mal Robo, ten však niesol aj dar primátora do Changchunu. Darom bola malá, asi 60cm dlhá fujara. Veci na behanie sme si však zobrali so sebou do lietadla, pre istotu.


Zo Žiliny sme odchádzali v utorok ráno po piatej. Na letisko v Budapešti nás odviezlo, ako reprezentantov mesta, auto z mestského úradu.

Táto časť cesty prebehla bez problémov a o deviatej sme už boli na letisku. Po zabalení batohov do celofánu a zachekovaní, sme nastúpili do lietadla spoločnosti Aeroflot (Robo - Boeing 767 ?) smer Moskva. Let trval niečo cez dve hodiny. Po pristátí sme asi 4 hodiny čakali v tranzitnej hale na ďalší let. Tranzitná hala v Moskve - Šeremeteve je relatívne malá. Prešli sme ju za 10 minút. A čo zvyšný čas? Rozhodli sme sa, že si dáme pivo. Nakoniec som si pivo (najdrahšie v mojom živote - 7€) dal sám. Robo s Peťom si ho síce najprv objednali, ale po zistení ceny, objednávku zrušili.
Z Moskvy sme leteli do Pekingu alebo Bejingu, ako sa po anglicky hlavné mesto Číny volá.
Let trval 7 a pol hodiny. Leteli sme s Air China najväčším lietadlom, v akom som sedel (čo nie je na moje 3 lety nič zvláštne). Bol to nejaký Boeing ( 787-600 ? sedí Robo ?).
Let prebehol rovnako pokojne. V lietadle s nami letela veľká skupina číňanov, ktorí boli veľmi hluční. Aj keď som im nerozumel ani slovo, na prvý pohľad bolo jasné, kto má aké postavenie v skupine.
Z Moskvy sme odlietali za dažďa. Počas letu bola celkom dobrá viditeľnosť. Pred pristaním sa však pod nami objavila hustá oblačnosť. Keď sme však z oblakov vyleteli až asi 200m nad zemou, bolo nám jasné, že ide o povestný pekingský smog. Našťastie okrem tohto dňa príletu sme sa s ňou už nestretli.
Po prílete do Bejingu sme očakávali davy ľudí, ale na letisku bolo menej ľudí ako napr. v Budapešti. Avšak o veľkosti letiska hovorí skutočnosť, že z príletovej haly sme na terminál išli asi 5 minút rýchlovlakom. Na termináli sme potom čakali na batožinu. Po príchode na terminál Robo vyhlásil, že tiež mal obavy z cesty, ale že všetko ide dobre. Aj išlo - z jeho pohľadu. Na páse s batožinou svoj batoh našiel hneď. Ja som čakal najprv 5 minút, potom 10 minút a keď už žiadna nová batožina nešla, bolo jasné, že môj batoh tam nie je. Hneď sme to išli reklamovať do miestnosti, kde už boli asi 3 Nemci, ktorí mali rovnaký problém. Zamestnanci spoločnosti sa ospravedlňovali a zistili, že môj batoh ostal v Moskve. Hneď nás však ubezpečili, že batoh mi zajtra doručia do hotela, v ktorom budem bývať. Problém však bol, že sme nevedeli, kde v Changchune budeme bývať. Nechal som im teda svoje telefónne číslo a tŕpol, ako sa pomocou telefónu dohovoríme, lebo angličtina zamestnancov Air China bola dosť zvláštna.
Po tomto zdržaní sme sa vybrali hľadať zmenáreň. Na termináli sme našli bankomat na výmenu peňazí, ktorý  sme využili. Keďže však kurz nebol taký, ako Peťo očakával, zmenili sme si iba 50€ s tým, že určite na železničnej stanici, kam sme sa chceli dostať, bude zmenáreň s lepším kurzom. Aj bola ...

Potom sme si našli autobus smer Bejing-railway station  (boli sme dopredu upozornení, na názov stanice, lebo železničných stanic v Bejingu je veľa). Počas asi hodinovej cesty autobusom z letiska sme prvýkrát videli veľkú premávku na cestách (autá, bicykle, ľudia) a veľký hluk (každý trúbil).

Pred hlavnou stanicou

Železničná stanica je v centre Bejingu a námestie pred ňou pripomínalo plné mravenisko. Po prehliadke batožín skenerom (postupne sme zistili, že sa to deje na každej stanici, aj v metre, na pamiatkach, ... ) sme vošli na stanicu kúpiť si lístky. Naivne sme predpokladali, že sa bude dať platiť kartou. Bohužiaľ počas celého pobytu sme nič kartou nemohli zaplatiť. Bolo teda potrebné nájsť zmenáreň. (spomenuli sme si na bankomat na letisku) Peťo zostal stáť pri pokladni a my s Robom sme sa vydali do ulíc. Po asi 20 minútach sme našli poštu, kde nám boli ochotní zmeniť peniaze. Vypísal som formulár (ako za socializmu u nás), dal do priehradky pas a čakal. Po asi pol hodine pobehovania a telefonovania mi pracovníčka konečne dala čínske peniaze. Oficiálne je síce menou RMB, ale každý im hovorí "juany". Prečo to trvalo tak dlho ? Hlavná príčina bolo ž v mojom priezvisku. Taký znak nevedeli napísať na ich klávesnici a pracovníčka preto zisťovala, čím ho môže nahradiť. Nakoniec napísala z. Robo, ktorý na mňa čakal, nechápal, čo sa deje.
S peniazmi na krku (doslova, lebo doklady a peniaze som nosil v púzdre na krku) sme sa ponáhľali kúpiť si lístky. Peťo stále stál pri hlavnej pokladni, bohužiaľ sa však vymenili pracovníci, tak keď sme konečne chceli kúpiť lístky, poslali nás k inej priehradke - číslo 16, kde sa predávajú lístky pre cudzincov. Inak tých priehradok tam bolo asi 30 a pred každou stál asi 20 metrový rad ľudí. Aj pred 16-kou. Postavili sme sa do radu a čakali. Na veľkej svetelnej tabuli na stene sa postupne zobrazovali informácie o každom vlaku na najbližšie 2 týždne a o tom. koľko voľných miest vo vlaku ešte je. Tak sme hneď zistili, že náš vyhliadnutý vlak je už naplnený. Našťastie sme si našli vlak, ktorý odchádzal iba hodinu po ňom, v ktorom ešte miesto bolo. Po asi pol hodine čakania sme na tento druhý vlak kúpili lístky.
(Hneď po nás priehradku 16 zatvorili a rad presunuli k inej priehradke)

Keďže do odchodu vlaku ešte chýbali asi 3 hodiny, sadli sme si na námestí pred stanicou do bufetu, kúpili sme si pivo, pozorovali okolie a čakali.

Rýchlovlak

Samotný príchod k vlaku bol tiež zážitok. Asi pol hodinu pred odchodom vlaku (vlak vychádzal z tejto stanice) sa do čakárne (pre každý vlak bolo na tabuli napísané, ktorá čakáreň je pre tento vlak ) nahrnuli davy. Počítam že okolo tísíc ľudí. Po otvorení vchodov sa všetci títo ľudia vošli do vlaku, ktorý mal 18 vozňov. Samotná cesta vlakom bola príjemná. Vzdialenosť 1000 km prešiel za 7 hodín, pričom max. rýchlosť (vypisovala sa na stene) bola 191 km/hod.



Nakoniec sme v stredu večer o pol desiatej dorazili do Changchunu. Cesta, počas ktorej sme prešli 300 km autom, 8000 km lietadlom a 1000 km vlakom, nám trvala 34 hodín - plus 6 hodín časový posun.

Pokračovanie bude ...

Pozn.
Konečná podoba textu sa môže ešte zmeniť - ak si na niečo spomeniem, dopíšem to.