Výlet do Číny IV. - I. medzinárodný polmaratón družobných miest

Ráno vstávame skoro, okolo pol siedmej. Robo pred pretekmi neraňajkuje, ale my s Petrom si ideme dať niečo ľahké. Keďže štart behu je o 9.00 ihneď po raňajkách nás vezú do parku. Pred parkom je už relatívne dosť ľudí.Keďže sa počasie, presne  podľa predpovede, zhoršilo - fúka nepríjemný vietor a je aj o dosť chladnejšie - rýchlo sa zaprezentujeme, prezliekame a ideme sa rozbehať. Cestou sa s nami chce odfotiť skupina čínskych bežcov. Majú svoje vlastné klubové zástavy. 
Organizátori medzitým do štartu pripravili kultúrny program na čínsky spôsob - na pódiu sa striedajú skupiny ľudí a spoločne cvičia, tancujú a spievajú. S takýmto spôsobom "zábavy" - spoločným cvičením a spievaním - sme sa v Číne stretávali často.
Konečne sa priblížila deviata hodina a na pódiu sa začali striedať rôzni hostia so svojimi príhovormi. Ešte rýchlo na WC - naozaj rýchlo, lebo to bolo klasické WC na čínsky alebo turecký spôsob bez misy iba s miestom na nohy a dierou v podlahe
Na štarte - nás ako cudzincov postavili úplne dopredu - je asi 300 ľudí. Vpredu asi 30 cudzincov z družobných miest a za nimi asi 250 miestnych.
Poz. Okrem polmaratónu sa bežal aj beh na asi 4 km, kde štartovalo oveľa viac miestnych.
Pred štartom nám Rebeca vravela, že rozhodovať preteky budú rozhodcovia, ktorí rozhodovali OH 2008. Vidíme ich ako stoja s rozpaženými rukami na štartovej čiare a dávajú pozor, aby sme ju náhodou neprekročili - máme na nohách čipy, takže by s tým asi bol problém.

Rozhodcovia zrazu uskakujú a ihneď zaznieva výstrel. Dav sa zbesilo rozbehol. Kým som sa spamätal, z výhodného prvého radu som sa prepadol  niekde do prostriedka poľa bežcov. Robo je niekde vpredu a Peťo zase niekde za mnou. Počas prvého kilometra, keďže všetci ešte majú dosť síl, sa veľmi dopredu neženiem. Aj tak pri pohľade na hodinky neverím vlastným očiam - 3:20. Je to veľmi rýchle, lebo kilometer bol väčšinou do kopca.
Po prvýkrát ma napadne, že to asi nie je dobre zmerané, ale ako to je možné ? Dokonalí Číňania niečo neurobili dokonale ?
Na asi treťom kilometri sa trať zatáča doľava a ja vidím Roba asi tak 300 metrov pred sebou. Bežal sám a snažil sa dobehnúť vedúcu skupinku. Ja sa postupne dostávam tiež viac dopredu a bežím s malej skupine s prvou bežkyňou z Bieloruska. Spolu s nami bežia niekoľkí Číňania. Ich tempo, na rozdiel od nášho, je však veľmi premenlivé. Raz nás obehnú a vzdialia sa a o chvíľu zase spomalia a obehneme my ich. Trať je pomerne členitá, sú to samé kopčeky, nie veľmi vysoké, ale je ich dosť. Na piatom kilometri sme za 17:30. Veľmi rýchle alebo je to kratšie. Keď vydržím, pomyslím si prvýkrát, mohol by to byť osobák.
Od 9 po 12 km tvorí trať slučku. Tam stretávam v protismere najprv Roba. Je predo mnou asi 3 minúty na 6. mieste a bojuje s dvoma bežcami o "bedňu" v našej kategórii "družobných". Pri spiatočnej ceste stretávam zase Peťa. Beží slušne a ešte ma stíha aj pozdraviť. Ja som zatiaľ 7. v kategórii a predo mnou asi tak 100m je bežec z Nového Zélandu. Vyzerá tak na 55, čo ma motivuje, aby som ho dobehol.
Spolu s Bieloruskou sme na 10km za 35:30. Opakujem sa, ale furt to je veľmi rýchle alebo kratšie (to som netušil, čo nás čaká na konci).
Celá trasa je situovaná okolo jazera. Trasa behu je preto samá zákruta. Bohužiaľ je okolo samý kopec.
Bieloruska mi postupne začína utekať. A je tu 15km - 54minút. Od začiatku mierne spomaľujem, ale ešte vždy to vyzerá na výborný čas.  Novozélanďan je stále asi 50m predo mnou, ale postupne ho sťahujem.
Zrazu si uvedomujem, že bežíme po známej trase, na ktorej sme sa boli včera v protismere prebehnúť. Viem, že do cieľa to je asi 6 km a je tam niekoľko tiahlych a niekoľko prudkých výbehov aj zbehov. Na jednom výbehov asi 3km pred cieľom dobieham Novozélanďana. Snaží sa ma v zbehu dobehnúť, ale nepodarí sa mu to a vzdá to. Ja vidím asi 50m pred sebou Bielorusku a snažím sa, aby mi viacej neunikala.
Na jednom z kopcov je zrazu tabuľa 20km. Pozriem na hodinky - 1:13:10. Super, ale asi to je kratšie, myslím si. Viem, že do cieľa to je už iba dole kopcom, tak pridávam a bežím. Bežím a čakám cieľový (štartový) priestor. Po 3 minútach rýchleho behu ho nevidím. Nezbadám ho ani po 4 minútach. Až po 5 minútach zrazu vidím cieľ za poslednou zákrutou. Pridám, ale čas 1:18:44 je o pár sekúnd horší ako môj osobák. Posledný kilometer z kopca za 5:10 rozhodol. Určite mal aspoň 1400m. Asi potrebovali pridať metre, ktoré na začiatku chýbali.
Aj Robovi, ktorý dobehol za 1:11:53, sa neranie trate nezdalo a aj podľa GPS, ktoré mal Novozélanďan, bola trať asi o 300 kratšia. Napriek poslednému kilometru :-)

V cieli čakáme ešte na Petra. Konečne sa objavil v poslednej zákrute. Beží z posledných síl. Už sa neusmeje ani nepozrie keď na neho kričíme a povzbudzujeme ho. Vôbec to nevníma. Nakoniec si však urobil osobák.

Rebeca je po dobehu veľmi spokojná. Robo skončil 4.medzi "družobnými" a 6. celkovo. Ja som bol 6. medzi "družobnými" a asi 20. celkovo. Aj Peťo bol ešte 9. medzi "družobnými".
Ideme sa prezliecť. Rebeca aj ostatní organizátori sa donekonečna pýtajú, či sme OK, či nám nie je zle. Dohodneme sa, že vybehať sa nepôjdeme, lebo by to nepochopili, ako môžeme po polmaratóne ešte ísť behať.

Pridať popis

Po asi pol hodine ideme s Robom na vyhlasovanie víťazov. Na obrovskom pódiu má každý značku, kde sa má postaviť - podľa miesta, na ktorom dobehol. Keďže je pomerne zima, dlho sa tam nezdržíme a po fotke s primátorom ideme do auta.

Okolo je už čulý ruch. Organizátori odstraňujú pútače a stánky a dávajú priestor do pôvodného stavu.

My ideme po dobre vykonanej práci na obed. Klasicky čínsky.

Pokračovanie bude :-)