29. 1. 2012

Výlet do Číny X. - Konečne doma

Keďže sme odlietali skoro ráno - 6:50, na letisko sme od Petra odchádzali okolo druhej. Peter zavolal taxík a ten nás po prázdnych uliciach za asi polhodiny doviezol na letisko. Na leisku, sme vzhľadom na veľkosť Bejingu očakávali množstvo ľudí. No bolo tam dosť málo ľudí. Do asi piatej hodiny sme pospávali v hale a keď otvorili check-in, išli sme do odletovej haly. Leteli sme do Kyjeva, takže s nami letelo dosť Rusov, Ukrajincov, Kazachov a iných obyvateľov postsovietských republík.
Leteli sme spoločnosťou Aerosvit. Let do Kijeva trval znovu viac ako 7 hodín, ale s posunom času sme boli v Kijeve už po deviatej. Tam sme ani nevychádzali von. V duty free shope sme kúpili posledné podarky a čakali na odlet do Budapešti. Konečne sme sa dočkali. Autobus nás odviezol k nášmu poslednému lietadlu. Na naše prekvapenie to bolo iba asi 50miestne lietadlo, kde sme si skoro nemali kam uložiť príručnú batožinu. Let do Budapešti prebehol v poriadku. Po hladkom pristáni sme počkali na batožinu a chystali sa odísť. Auto z MÚ nás už malo čakať. Nanešťastie sme si tie naše "podarky" z Kijeva neschovali a maďarskí colník ako keby čakal iba na nás. Že, čo máme v tých taškách a koľko atď. Hneď nás poučil, že koľko môžeme priviesť do EÚ na jedného a že pokuta je - no strašná. Nakoniec nás však s pokarhaním pustil ďalej bez pokuty. My sme nedostali pokutu a on ...
Šofér z MÚ nás už čakal. Pri ceste domov sme sa zastavili ešte v Dudinciach v dobrej reštaurácii na neskorý obed. Okolo deviatej večer sme v poriadku dorazili do Žiliny.

To bol náš výlet do Číny. Nikdy ma ani nenapadlo, že by som tam mohol ísť, a nie, že by som tam bežal polmaratón. Bola to výborná skúsenosť poznať inú kultúru, inú mentalitu. Keďže nám vyšlo počasie, popozerali sme toho, za ten krátky čas, dosť. 

Mňa osobne prekvapila Čína v niekoľkých oblastiach.
Myslel som si, že tam budú oveľa väčšie davy ľudí. Sem tam aj boli, aj nie tak často a tak veľa ako som si myslel.
Videli sme dve tváre Číny - jednu modernú, s novými stavbami, najdrahšími autami, bohatstvom a druhú, ťažko povedať ako to nazvať, nie nemodernú, ale staré budovy, chudobných ľudí, atď,
Život v Číne je pre týchto ľudí veľmi ťažký. Aj keď tam vládnu komunisti, socializmus si my v Európe predstavujeme inak. Tam zúri kapitalizmus, bez nejakej socialnej siete pre slabých, bez dôchodkov pre starých. Každý sa snaží prežiť ako sa dá.  Napriek tomu väčšina ľudí vyzerá šťastne. Sú zvyknutí žiť v spoločenstve a tak tancujú, cvičia, spievajú.
Pri ceste tam sme nevedeli, kde budeme spať, ale po tejto skúsenosti viem, že minimálne v Pekingu-Bejingu, s tým nie je problém.
Jedlo je ďalšia kapitola. Bolo vynikajúce. Za tie dva týždne som ochutnal minimálne 50 rôznych druhov jedla. Našťastie mne ani chalanom nebolo po žiadnom z nich zle. Jedlo nám veľmi chutilo a dokonca ani paličky nám nerobili problém.
Doprava bola tiež úžasná. Videl som množstvo áut v uliciach, pomedzi ne bicykle a aj chodcov, niekedy aj zametačov ulíc. Napriek kvázi chaosu sprevádzanému neustálym trúbením, sme videli len asi dve menšie nehody. Čo sa týka vlakov, boli oveľa lepšie ako u nás - aj rýchlejšie, aj čistejšie. (aj keď sme pri ich spôsobe predaja lístkov mali šťastie, že sme lístok do Changchunu kúpili v ten istý deň, keď sme cestovali).
Mal som dvoch úžasných spoločníkov, aj keď najmä Petrova bezstarostnosť mi často spôsobovala nočné mory, ale prežil som to.

To je koniec mojim zápiskom z Číny. 

Pokračovanie už nebude !!!

Žiadne komentáre: