23. 1. 2012

Výlet do Číny VIII. - Závan histórie

Predposledný deň nášho pobytu v Pekingu začal rovnako ako dni predtým. Po skorom budíčku, rýchlych raňajkách sme vyšli von z nášho „bunkra“ pozrieť, aké je počasie. Bolo pekne, jasno, tak sme sa vybrali na plánovaný výlet do Letného paláca.

Po asi polhodinovej ceste metrom sme vystúpili na stanici v blízkosti paláca. Pod pojmom Letný palác si  nesmiete predstaviť jeden palác. Ide o množstvo budov, parkov, jazero, kopec, atď. kde trávili čínski cisári a ich dvor leto. Pred vstupom do areálu sme si museli kúpiť vstupenky. Kúpili sme si vstupenku do všetkých priestorov (bolo možné kúpiť aj vstupenku do areálu bez vstupov do vnútorných priestorov - tie boli najkrajšie). Po kontrole vstupeniek a kontrole batožín sme vošli mohutnou bránou a ...
Peťo trénuje nový šport

Ocitli sme sa v dave ľudí – tak ako skoro všade na turisticky významných miestach. Prvé, čo nás zaujalo bola skupina asi 100 ľudí, ktorá na priestranstve medzi stromami cvičila. Skupina bola rôznorodá – muži, ženy, starí aj mladší. Všetci cvičili podľa tradičnej čínskej hudby stále dookola to isté. Po chvíľke sa medzi nich pridal aj Peťo a bol určite najlepší.

Po tomto krátkom zdržaní sme sa pustili do poznávania krás jednotlivých objektov v areáli.  Areál je pomerne rozsiahly a členitý. Keď sme ho chceli prejsť celý, nemohli sme kráčať tak ako väčšina domácich turistov.  Podľa mapy, ktorú sme si zobrali pri vstupe sme najprv vyliezli na najvyšší bod areálu, odkiaľ bol krásny výhľad nielen na areál Letného paláca, ale aj na celý Peking.  Na vrchole sme sa fotili a potom sme išli dole. Z vrcholu viedlo niekoľko ciest a mysleli sme si, že vedú na rovnaké miesto. Peťo odišiel trochu skôr, Robo a ja sme fotili o trochu dlhšie a išli sme za ním. Aspoň sme si to mysleli. Ale keď sme ho nedobehli ani po 10 minútach skoro behu z kopca, zastali sme a uvedomili sme si, že sa musíme vrátiť. A naozaj, po návrate na miesto fotenia, nás už Peťo s otázkou, kde sme, čakal.
Popisovať všetky paláce, sochy, bohatstvom ktoré sme tam videli, nemá význam. Skôr nás zaujali domáci turisti, ktorí tam chodili väčšinou v organizovaných skupinách. Pod jedným z množstva altánkov sme sa dostali k skupine spievajúcich Číňanov. Spievali veľmi oduševnene, pre tých, ktorí nevedeli text a nepoznali hudbu, mali pripravené noty. Stáli sme tam asi 20 minút a pesničky nemali konca. Na ľuďoch bolo vidno radosť zo spievania. Poniektorí aj tancovali – to nemohol nevyužiť Peťo a znova si s nimi zatancoval.
Keďže chodenie a tance nás vyčerpali, začali sme hľadať možnosť doplnenia energie. V jednom zo stánkov sme si kúpili polievku v kelímku – podobnú ako sme videli pri príchode do Číny na žel.stanici. Veľmi nám chutila.
Asi nevie čítať :-)
S doplnenou energiou sme sa potom pustili na cestu okolo jazera. Trvalo nám asi 3 hodiny, kým sme sa vrátili na začiatok.
Keďže sa blížil deň odchodu z Číny, a poniektorým z nás sa zdalo, že má málo suvenírov a darčekov, na konci prehliadky Letného paláca sme využili možnosť zakúpiť si ich. Bolo to už skoro pri východe z Letného paláca, v okolí vodného kanála. Keďže sa už blížil koniec návštevných hodín a aj predavači chceli predať čo najviac, viac či menej úspešne sme zjednávali ceny a nakúpili množstvo užitočných zbytočností.
Z areálu Letného paláca sme vyšli asi 5 minút pred jeho zatvorením, po asi 9 hodinách chodenia. Boli sme dosť unavení, ale ešte sme sa rozhodli, že pôjdeme do centra Pekingu. Nastúpili sme do metra a presunuli sa. Či sme boi v centre alebo nie ťažko povedať. Ulica, na ktorú sme sa dostali bola v štýle západných výstavných ulíc. Bolo na nej plno luxusných obchodov. Vzhľadom na dlhý čas, ktorý ubehol od obeda, sme išli najesť do KFC. Potom sme si sadli do prostriedku ulice, dali sme si pivo a pozorovali okolie. Na ulici bolo množstvo ľudí - a pomerne veľa cudzincov. Keďže bolo stále teplo a nebol smog, ľudia to využívali na prechádzky centrom.
Tak skončil náš predposledný deň v Bejingu.

Ešte bude pokračovanie :-)

Žiadne komentáre: