8. 12. 2011

Výlet do Číny VI. - V centre metropoly

Robo pod horským slnkom
Je nedeľa, pol desiatej večer a my čakáme na vlak v preplnenej čakárni. Zrazu nás volá poverený zamestnanec a posiela koridorom, v ktorom je už snáď 500 ľudí, k vlaku. Nočný ležadlový vlak z Changchunu do Bejingu má 20 vozňov. Sú spojené tak, že vždy dva vozne sú priechodné. Po vstupe do vozňa nás privíta príjemná hudba. Vozeň sa takmer okamžite zaplní do polovice. Cestujúci sa po chvíli pousádzajú na svojich posteliach. Na rozdiel od našich vagónov, to nie sú klasické kupečka oddelené dverami, ale iba rady posteli.

Robo si vyberá miesto pod horským slnkom (asi 40cm pod stropom), isto preto, lebo sa rád vo vlaku opaľuje.

Ja ako najstarší z expedície ležím dole a Peťovi ostáva miesto v prostriedku. Vlak sa pohýňa o pol jedenástej. Asi o pol hodiny zastavuje na stanici, kde sa plní aj druhá polovica vozňa. Potom hudba stíchne, svetla zhasnú a ideme spať.
Vo vlaku je kľud (v každom vagóne je aj jeden policajt) a tak spím do prvej zastávky. Vlak zastaví až do pol šiestej. To je však už vo vagóne čulý ruch. Ľudia korzujú hore-dole. Niečo po siedmej sme v Bejingu.
V podchode pod stanicou si kupujeme mapu. Ešte v Žiline sme si od Peťa Čaplického zistili meno hutongu, v ktorom chceme bývať, a tak nám ho predajca mapy rovno označí. Je to v centre len asi 2 km od železničnej stanice. Poučení prvým príchodom do Bejingu ideme hneď zmeniť peniaze. Posielame tam Peťa. Keďže banka sa otvára o 9, musíme počkať. Po výmene peňazí sa vydávame na cestu k hutongu ... Preplietame sa s báglami na chrbtoch rušnými ulicami. Cestou vidíme bohatstvo a aj chudobu Číny (protiklady sú tu na každom kroku). Na jednej ulici sú predajne aut najvychýrenejších značiek od Ferari, cez Lamborghini, Bugati po Masserati. Hneď opodiaľ je ulička asi meter široká, v ktorej je vonku rozvešané prádlo, leží tam starý bicykel. Bejing rastie a modernizuje sa veľmi rýchlo a preto sa búrajú staré štvrte, hutongy, a miesto nich sa stavajú moderné budovy. Po asi hodinke chôdze sa nám podľa mapy zdá, že sme už blízko, ale náš hutong nemôžeme nájsť. Skúšame sa pýtať okoloidúcich, hlavne mladých, lebo Rebeca nám povedala, že každý sa učí anglicky. Málokto však vie, alebo chce po anglicky hovoriť. Nakoniec nám jeden chlapec ukáže uličku, nad ktorou je meno nášho hutongu. Vchádzame do úzkej uličky - tak na jeden a pol auta - po niekoľkých krokoch nám do očí udrie nápis Hostel ... Hurá,  sme tu (ako sme neskôr zistili, hutong sme našli dobre, ale vošli sme doň z druhej strany a hostel, v ktorom sme mali bývať bol tiež z druhej strany). Rýchlo sa ubytujeme. Za trojposteľovú miestnosť bez okien sme zaplatili okolo 300juanov, čo bolo asi 35€. Objednávame si na večer návštevu cirkusu s čínskymi artistami a na zajtra výlet na Čínsky múr.

Po rýchlom obede sa vydávame do mesta. Našim cieľom je námestie Tian-an-men. Keďže máme mapu, ideme pomerne naisto. V tom, že ideme správne nás utvrdzuje zväčšujúci sa dav idúci rovnakým smerom. Vonku je jasno, teplo, bez typickej inverzie, takže všade je plno. Námestie je ohradené zábradlím, aby niekomu ani nenapadlo urobiť to, čo pri pokuse o revolúciu študentov pred asi 25 rokmi. Všade je plno vojakov, pred vstupom na námestie sa prechádza kontrolnými bodmi so skenermi batožiny. Námestie je veľmi veľké. V strede je mauzóleum Mao-ce-tunga. Pred ním na asi 40m x 10m veľkej LCD obrazovke beží nekonečný film o úspechoch Číny. Chodíme po námestí, pozorujeme okolie.

Pečieme, jeme a pijeme
Máme však veľký hlad - žalúdky máme roztiahnuté z minulého týždňa - tak ideme naspäť k hostelu. Na okraji hutongu vchádzame do malej reštaurácie a objednávame si niečo, čo predavač doporučuje s rukami nad hlavou (ako rohy) a zvukmi mé, mé. Po chvíli zisťujeme, že sme si objednali pečené jahňacie stehno. Pečieme si ho však sami na stole. Je vynikajúce. Zapíjame ho pivom. 
Bohužiaľ si to však nemôžeme vychutnávať veľmi dlho, lebo čas nestojí a my ideme do cirkusu.


Cestu do cirkusu trvá asi 20 min. Všade je plno aut a šofér dodávky, ktorou ideme, sa šikovne preplieta medzi nimi. Peťo počíta každú sekundu. Po jahňacine hojne zapíjanej pivom nestihol dôležitú činnosť a tak, keď zastavíme pred cirkusom, vybieha z auta a nedbajúc na krik ochranky, vbieha do vnútra. Po jeho víťazoslávnom návrate nám šofér dá lístky a na naše prekvapenie aj peniaze s vizitkou hostela na spiatočnú cestu - máme si vziať taxík a ukázať vizitku. Pri vstupe nás potom ochranka víta s potmehúdskym úsmevom. Cirkus alebo divadlo sa pomaly zapĺňa. Sú tu väčšinou cudzinci, ktorí chcú vidieť na vlastné oči, čo dokážu malí Číňania. Predstavenie trvá len asi hodinu, ale výkony detí sú neuveriteľné. Robia premety, saltá, kotrmelce, skáču, držia sa ... Pri odchode si preto kupujeme CD so záznamom ich vystúpenia - až doma zisťujem, že na CD je podobné vystúpenie, ale s dospelými artistami. Fotíme sa s malými umelcami a následne ideme hľadať taxík. Na ulici je už tma. Pred divadlom sa nám ponúkajú drožkári, ale ich cena je pre nás privysoká. Nájdeme si preto taxík, ktorému chceme dať všetky peniaze od šoféra. Na naše prekvapenie si ich taxikár nevzal, ale zapol taxameter. Zaujímave je, že okrem ceny za kilometer sa v Bejingu platí aj cena za státie. Ak teda stojí taxík na križovatke na červenú, taxameter sa veselo točí. Ak je poriadna zápcha, taxíkom netreba cestovať. Naša cesta k hutongu však netrvá dlho a peniaze od šoféra nám stačia. Ešte aj zvýšia.
Po príchode k hutongu ideme ešte na jedno, dve pivá k "mé" a hajde do postele. Ráno nás čaká výlet na Čínsky múr.

Pokračovanie bude :-)

Toto je časť VI. z X.


Žiadne komentáre: