Dobrý pocit

Aj keď, ako to už kdesi Pefo poznamenal, píšem do blogu väčšinou, keď nie je všetko tak ako by som si to predstavoval, dnes urobím výnimku potvrdzujúcu pravidlo.
Po MMM som si naordinoval - aj zásluhou zväčšujúcej sa záťaže v práci - relatívny oddych. Relatívny preto, lebo som znížil tréningové km na 30-35. Tento oddych trval 2 týždne. Potom som začal postupne pridávať km (teraz som na 70 za týždeň). Trénovalo sa mi ľahko, takže som si pobehával a pridával km. Niekedy som si namiesto pred tréningom plánovaného 10km klusu dal 14km, cez víkend potom dlhší asi 25 km beh. Sem tam som to preložil fartlekom alebo intervalmi 4x2km á 7:00-7:10. V podstate každý deň som beh začínal asi 15 minútovým behom do kopca za sídliskom. Intenzita behu vždy záležala na momentálnom chcení. ( a väčšinou sa mi chcelo )
Zhoršilo sa to až s posunom času. Tá hodina mi narobila problémy vo výbere tréningových tratí. Teraz už behávam iba pri umelom osvetlení a teda aj "kvalita" tréningov išla trocha dole. Je to však relatívne.
Aj zdravie mi slúžilo. Tu musím zaklopať na drevo.

Aby som predišiel problémom s krížami, ktoré som mal minulý rok, po MMM som začal chodiť do posilovne ( alebo ako to vraj je správne do posilňovne ). Cvičím tam hlavne cviky na chrbát, ruky.

Z takéhoto tréningu som išiel na prvé preteky po MMM až minulý týždeň. Na kopci v Žiline sa bežal Beh 17. novembra. Išlo v podstate o výbeh kopca, prudký zbeh a jednu asi 200m rovinku, čo sa bežalo 4x. Keďže hlavným cieľom bolo neublížiť si pred Krasňanskou 10, kopce som vybiehal v pohode, dole som išiel pomaličky. So svojím výkonom som bol spokojný.

A potom prišla nedeľa 9.11. a Krasňanská 10. Už cestou na preteky som bol správne nabudený. V aute mi Miloš (Vojtek) ohľadom môjho času predpovedal, že by som mal ísť okolo 36 minút. Ja som odpovedal, že tak okolo 35 minút. videl som, že spolucestujúcich táto predpoveď zaskočila. Pri prezentácii som zbadal zaregistrovaných niekoľko bežcov v mojej kategórii, ktorí ma pravidelne porážali, takže som vyhlasil, že budem rád, ak skončím do 6. miesta. Myslel som tým v kategórii. Po dobrej rozcvičke, za krásneho počasia sme vybehli. Poučení zbytočne rýchlymi začiatkami som sa držal tempa, ktoré nasadil Peťo Portášik. Asi po km sme sa začali približovať vedúcej skupine a na 2km sme ich dobehli. Držal som sa v čelnej skupine až do 6km. Keďže fúkal mierny protivietor, nechal som ťahať mladších. Medzičas na 5km bol vraj 17:22. Vraj preto, lebo nie je isté, či to bol presne 5km, keďže žiadny iný km nebol značený. Po tom 6km sa naša skupina začala naťahovať. Keďže som tak rýchlo ešte desiatku nerozbiehal, nevedel som či nasadené tempo udržím a zaostal som. Vzhľadom na medzičas som vedel, že ak sa nič nestane, mal by som atakovať 35 minútovú hranicu. Bohužiaľ sa mi to nepodarilo a trochu som spomalil. Aj tak som však bol spokojný - veď časom 35:09 som si urobil osobák a celkovo, aj vďaka neúčasti viacerých lepších bežcov, som bol 5.
PS1.
S odstupom času si však myslím, že som asi bol v daný deň schopný bežať to aj o 10s rýchlejšie (bohužiaľ asi).
PS2.
V doznievajúcej eufórii z nedele som si ešte v stredu tohoto týždňa zlepšil najlepší tohtoročný výkon na 3km na 9:54.

Iba osobák

Tak a mám osobák!!! To bolo prvé čo ma napadlo, keď som v nedeľu dobehol v Košiciach do cieľa MMM. Po troch rokoch v cieli maratónu.

• Maratónu, na ktorom som sa v roku 1984 ako 18-ročný neskutočne vytrápil a ešte týždeň som potom nemohol poriadne chodiť.

• Maratónu, na ktorom som bol 7x a bežal som aj do Sene a späť, aj prvý okruh mestom a aj terajší okruh. ( Ako som začul, možno, že poslednýkrát, lebo kvôli výstavbe Auparku na Nám. Osloboditeľov sa bude musieť trasa zase pozmeniť.)

• Ale aj maratónu, kde som stretol svoju celoživotnú lásku.

Moje pocity však boli zmiešané. Bol som rád, že to mám za sebou, že je to osobák, ale ...

Bol to zaujímavý víkend. Prezentáciu som stihol v piatok dve minúty pred 20.00. Keďže maratón v Košiciach spájame s návštevou našich mám (Lipany, Krivany) bol som rád, že sa nemusím v sobotu vracať späť do Košíc. Celú sobotu pršalo a bola zima. Behať som už nebol. Od stredy ma pobolievala pravá achilovka (po maratóne paradoxne vôbec). V nedeľu ráno som v Košiciach stretol spolužiaka, ktorého som 5 rokov nevidel (ďalší riadil dopravu a povzbudzoval).
Na štarte som stretol Ondreja H., s ktorým som plánoval bežať, lebo som nemal predstavu ako rýchlo začať. Všetko to boli dobré znamenia.

Štart.
Stojíme s Ondrejom relatívne vpredu, takže napriek skoro 1500 bežcom sme na štartovej čiare asi za 20 sekúnd. Vďaka mase bežcov je protivietor na Hlavnej nejaký slabý (čo ako sa neskôr ukáže, sme podcenili). Prvá päťka za nami, skoro celá v protivetre asi za 20:45. Druhá je zase po vetre - 19:50. Bežím v pohode. Pridal sa k nám aj Laco Sventek. Na 15km som zobral polovicu gelu, 20km druhú. Už je tu obrátka - polka za 1:25:30. Vyzerá to nádejne. Žiadne problémy, dobrý pocit z behu. Po obrátke zrazu silný protivietor, ktorý po štarte masa bežcov prebila. Ešte 25 km za 1:43:30. Ondrejovi niečo nesadlo a žalúdok sa mu búri. Skúšam ho potiahnuť, ale na 29km vzdáva a ja zrazu ostávam sám. Keďže bežím po vetre, ide to a na 30km som za 2:05. Beriem ďalší gel - na 2x. Postupne ma však dobiehajú ďalší bežci, čo využijem a od 31km po 33km sa v silnom protivetre schovám v jednej skupinke. 35km za 2:27 nesignalizuje žiadne veľké spomalenie. Bežím v pohode s úsmevom, aj keď trochu pomalšie ako by som chcel. Zase protivietor - úsek od 36km po 39 km. Veterná stena sa spojila s mojou stenou v hlave, o ktorej som dovtedy ani nevedel, a vytvorili predo mnou múr. Tieto tri km rozhodli. Týchto viac ako 17 minút rozhodlo. Aj keď som nezastal úplne, s behom to nemalo veľa spoločného. Na 39km som dobehol Tibora Vaňa s policajným a zdravotným doprovodom (bežal polku). Pomaly, ako sa otáča smer behu aj ja sa rozbieham. 40km za 2:55. Posledný úsek medzi divákmi. A už vidím na časomieru. Pohodlne, bez záverečného naháňania sa za časom, bežím po modrom koberci.
Cieľ - 3:04:57.
Janka a deti ma čakajú a tešia sa, že som tak skoro v cieli: "Veď si si vytvoril osobák."
A ja ? Ako som už napísal - mám zmiešané pocity. Som rád za osobák. Som rád, že som maratón po 3 rokoch zabehol v pohode. Som rád, že ma dnes - utorok - nič nebolí. (Aj vďaka výbornej masáži po behu). Z behu som mal dobrý pocit - okrem tých 3km.

Otázky však zostávajú - Čo chýbalo, aby to bolo pod 3 ? Kde som spravil chybu ?

PS. Vďaka Ondrej. Ozvi sa, kde si dáme reparát.

PS2. Víkend mal bohužiaľ ešte jednu chybu - ochoreli nám obe naše dievčatá.

Krok sem, krok tam

Asi tak ako je to v názve by sa dal nazvať môj prístup k behu v posledných 2-3 týždňoch. Je to zaujímavé, že v zime, keď bolo vonku hnusne a tma prišla skoro, som sa prinútil a išiel si zabehať skoro každý deň. Teraz keď je vonku relatívne pekne (ak sa hic spojený s občasnými búrkami tak dá nazvať) sa mi nechce. A je to len otázka chcenia, lebo keď sa prekonám, som schopný odtrénovať aj dobré tréningy. A tak po dvoch troch dňoch mám vždy jeden deň pauzu. Týždenne nabehám teraz tak 70-80 km. Jeden deň v týždni makám (ha ha ... ) a ostatné sa len tak presúvam, čiže krok sem, krok tam.

Možno je to tak aj lepšie, aj keď červík pochybosti hlodá.